Anarchia alebo demokracia?

 

       Stretávam sa s mnohými ľuďmi s ktorými som nastavoval krk v čase neistoty na námestiach, keď sme si neboli ani istí, či odniekiaľ mnepriletí guľka. Postupne zisťujem, že už aj tí najskalnejší nadávajú.

      Som presvedčený, že komunistický, eštebácky režim musel padnúť, no nikdy ma nenapadlo, že týmto začíname budovať novú „maskovanú demokratickú totalitu pod zámienkou zákona“ a stále sa budú používať špinavé praktiky prevzaté z  minulosti. To ako sa veci v tomto štáte vyvíjajú pre drvivú väčšinu normálnych ľudí, ako si   bez hanby a zodpovednosti rôzni zbojníci prehadzujú „milióny a miliardy doslova lopatami“ a nikdy sa nikomu nič nestane, ako  divokými reformami z bežných šikovných a pracovitých ľudí robia chudákov s mizerným platom a z tých slabších doslova žobrákov, považuje verejnosť  dolova za  ponižovanie ľudskej dôstojnosti.

Osobe som nikdy nečakal, že nám budú zrazu „padať z neba pečené holuby" no veril som, tak ako väčšina ľudí v jednu najzákladnejšiu vec. Že musí prísť aspoň elementárna zákonnosť, budú platiť základné ľudské práva, tak ako to všetci svorne vykrikujú,  skončí vymývanie mozgov a ešetbácke praktiky na polícii a prokuratúre a aj bieda sa bude ľahšie znášať.   Neprišla a tak som veril, že musí prísť aspoň po vstupe do Europskej Únie. Čakal som, že polícia prokuratúra a súdy už nebudú  môcť len tak beztrestne robiť z čierneho biele a šikanovať nepohodlných ľudí, ktorí chcú nejakú vec dotiahnuť dokonca, opovážia sa prehovoriť a že už nebudú stačiť len otrepané zaklínadlá: „Rozhodol som ako som rozhodol, to nie sú nové skutočnosti, zamietam nakoľko vec nemožno vybaviť inak atď. a môžete sa sťažovať, – na lampárni“ a rôzne tie otrepané táraniny a  známe finty, včak sa vyšetrovalo.    

Skutočnosť je opačná:

 V mnohých obciach štát buduje novú divokú „samosprávnu totalitu“. Bezhlavo dáva do rúk právo rozhodovať o osude obce  trebárs aj nekompetentnému a nevzdelanému hlupákovi z krčmy, ktorý si  zabetónuje svoju zvoliteľnosť, lebo si môžu kupovať ľudí na dlhé roky zo svojho   obrovského platu a odmien a štát ho zúrivo kryje a doslova "hecuje" obrovskými prenesenými kompetenciami a imunitou na porušovanie zákona. Veľmi to pripomína komunistických predsedov MNV, no stým rozdielom, že komunistická strana s neposlušným predsedom urobila poriadky no dnešná,  prokuratúra poverená dodzorom nad dodržiavaním zákonnosti len  „rozhoduje ako rozhoduje, nemôže ani za nič zasahovať, nie je kompetentná...“ a svojich prominentov  ochraňuje.

 Panuje názor, že čím viac do toho človek vidí, tým viac mu je z toho zle, dokonca to medzi štyrmi očami potvrdzujú aj slušnejší ľudia z „orgánov“.

Nebolo by treba naozaj ničo robiť a to   hlavne v tomto smere!?  

 

Juraj Kukla