Přejít na obsah | Přejít na navigaci

Osobní nástroje

Navigace

Nacházíte se zde: Úvod / Správy / Pochovávanie obce

Pochovávanie obce

Na poslednom zasadaní OZ Brunovce sa nový poslanec, ktorý nastúpil na uprázdnený post odsúdeného poslanca, opýtal starostky zásadné, asi takéto otázky, ktoré sa nikdy žiadny poslanec "rukodvíhač" nedovolil opýtať. Ako je to možné, že stále máte vyrovnaný rozpočet, aj keď končíte deficitom? Beriete úvery a tým sanujete predchádzajúce úvery! Za úvery sú veľké úroky. Ako znižujete dlh? Dokedy to takto chcete robiť, je to v poriadku? Hlavný kontrolór Majerník, ekonóm, audítor, docent, doktor.... odpovedal, že tak sa to robí !!!??? No ale toto je práve tá bezcharakternosť mnohých starostov po Slovensku, ktorí narábajú s našimi peniazmi, Ich hlavná položka je kráľovský plat, voľná pracovná alebo "nepracovná" doba, a je im jedno, že obec a občanov vedú na cestu do pekla.

Ak chcete,  tak tu je  cesta do pekla,  úroky bankám,   splátky ...  vysvetlená. 


 

ROK 1: V obci je nás 10. Mišo vyrába náradie, Jano je chovateľ, Jožo poľnohospodár, Ďuro staviteľ atď.

Dáme sa dokopy a povieme si: nemáme peniaze, ale nechceme obchodovať “primitívnym” výmenným

obchodom. Poďme k bankárovi a každý si požičiame po 100 korún. Takto budeme môcť kupovať jeden od

druhého a budeme moderná, prosperujúca a šťastná obec. Bankár povie - dobre, požičiam vám každému

100 korún, splácať mi budete 10 korún ročne amortizáciu a k tomu 10 %-ný úrok. A ešte malá “formalita”:

každý z vás mi dá svoj dom ako záruku, že mi všetko zaplatíte tak, ako sme sa dohodli. Chlapi si povedia:

pracovať vieme, čestní sme, tak čo by nie. Nech sa páči, pán bankár, tu sú naše domy ako záruka! Idú

domov natešení a ešte aj do rozhlasu a novín dajú radostný oznam, že ekonomika obce získala pôžičku tisíc

korún. V obci zavládne výborná nálada, budúcnosť je ružová (aspoň si to každý tak myslí)...

Mišo, už dávno som si chcel kúpiť náradie u teba, ale veď vieš nemal som peniaze, hovorí Jožo a hneď

kupuje od Miša rýľ, motyku a nové hrable. Takisto Jano kupuje novú bránu na chliev. Ďuro zas murársku

kelňu a miešačku na betón. Tak to ide dookola v celej obci - každý niečo kupuje, predáva, vyrába a

nadobúda. Príde koniec roka, bankár sa objaví a žiada úroky aj splátku pôžičky. Každý v obci s radosťou

dáva 10 korún úroku a 10 korún splátky pôžičky. Len Jano beží za Mišom a hovorí: ty, Mišo, je tu bankár a

ja nemám ani haliera. Vieš, že som kúpil novú bránu, dal som postaviť novú maštaľ, kúpil som malé svinky,

husi aj teliatka. Do budúceho roka ich vychovám, predám a tebe, čo mi požičiaš, vrátim aj s úrokami. Ale

Jano, neblázni, však sme susedia, čo som ja bankár, aby si mi vracal aj s úrokami. Čo potrebuješ, s

radosťou ti požičiam kedy len chceš. Veď sa poznáme od malička a viem, že aj ty by si mne požičal, keby

som niečo potreboval. Jano zaplatí bankárovi svoju pôžičku a úrok. Bankár spokojný, že celá obec pekne

zaplatila, strčí si do vrecka 200 korún, ponechajúc v ekonomike obce 800 korún (80 % obeživa do ROKU 2).

Mišo, ktorý najviac predal toho roku, zarobil 200 korún a stal sa najbohatším v obci. Pozýva bankára na

oldomáš. Spolu si chvália a rozoberajú s nádychom vysokého finančníctva, aký je ten systém - založený na

úrokovom požičiavaní peňazí, dokonalý a pre l'udstvo užitočný. Akí to musia byť hnusní a závistliví ľudia, ktorí ho ohovárajú a nenávidia...

ROK 2: Druhý rok končí podobne. Bankár odchádza so 190 korunami vo vačku (10 % z 900 korún = 90

korún úroku + 100 k. amortizácia). Ekonomika obce sa scvrkáva na 610 korún (61 % obeživa) v obci. Tento

rok pozýva bankára k sebe Jano. Dochoval všetky zvieratá ako plánoval, rozpredal celej obci a zarobil 210

korún. (Teraz je Jano najbohatší, lebo Mišo minul na stavanie a ostatok obce má medzi sebou rozdelených

400 korún.) Posadí bankára vedľa seba a začne sa chváliť, aký je on usilovný pracovník a geniálny

biznismen. Všetko dobre premyslel a naplánoval, dal postaviť novú maštaľ, dal novú bránku na chliev,

usilovne kŕmil husi, svine a dobytok. Bisťu, ten Mišo mal pravdu, keď minulý rok vychvaľoval aký je ten bankový úrokový systém dobrý! Pritakáva mu celá obec, aj keď nie bohatá ako Jano, ale spokojná. Každý v obci má doma na stole pečenú hus, v špajzi šunku, slaninu a klobásy. Aj Mišo sa pýši a celá obec s ním, akú

krásnu novú výrobňu si postavil a zariadil. Večer Jano leží a nemôže zaspať. Rozmýšľa a rozmýšľa.... Tohto

roku som zarobil 210 korún, keby som kúpil Jožove polia a krmivo si pestoval sám, zarobil by som oveľa

viac... Viem, že jeho polia sú hodné 100 korún, ale ja mu ponúknem 200 a on určite predá... Potom síce

bude on najbohatším v obci, ale to nevadí. Z chovu zarobím 210 korún a teraz ešte viac, lebo si budem sám

pestovať krmivo. Budem teda ja najbohatší v celej obci... Tak sa aj stalo. Jožo predal pole Janovi. Jožo je

rád, že je teraz on najbohatší v obci a Jano sa s chuťou púšťa do práce.

ROK 3: Bankár príde pre úroky a amortizáciu. Stretne Jana, smutného a bez nálady. Čože si taký smutný,

Janko? Ojoj, pán bankár, zle nedobre. Investoval som do chlievov, maštalí, minulý rok som aj Jožove pole

kúpil, a teraz ľudia nekupujú tak ako predtým. Aj sú hladní, aj by chceli husi, šunky, slaninu, klobásy, ale

majú málo peňazí. Vraj budú radi, keď im ostane na suchý chlieb. Hľa tam, Ďuro - stavbár. Pred rokom

staval Mišovi dielňu a teraz mu nikto nedal prácu. Ani mne nezaplatil za mäso a pšenicu, čo som mu dodal.

Bankár zbystrí pozornosť. Hybaj za Ďurom a veru práve včas. Ďuro stojí na stoličke, slučku okolo krku a užuž

sa ide obesiť. Bankár kričí na Ďura: čo si sa zbláznil, čo to robíš? Ďuro zlezie dolu a hovorí: pán bankár,

vyšiel som na mizinu, roboty niet, nemám z čoho platiť ani úrok ani amortizáciu. Ja si nezaslúžim žiť. Ja som

naozajstný hlupák. Požičal som si od vás pekných sto korún. Miesto toho aby som si ich šetril, ja truľo,

utekal som kúpiť od Miša novú kelňu a novú miešačku na betón. Od Jana som nakúpil mäso a od Joža

pšenicu. Peniaze sú preč, prácu nemám a ešte aj môj dom bude preč, lebo som ho dal vám ako záruku na

pôžičku, ktorú teraz nemôžem splatiť. Kam som sa dopracoval! Nechajte ma nech sa obesím! Ale bankár s

vľúdnym výrazom na tvári a mäkkým nebeským hláskom hovorí: Ďurko, Ďurenko, ty sa len nič neboj, ja

som veľký humanista, filantrop a dobrácky dobrodej - vlastne kandidát na svätca. Nič sa neboj, tento tvoj

neúspech neznamená koniec, ale začiatok nového, lepšieho života. Ja som veľmi bohatý. Pôjdeš ku mne a ja

dám prácu tebe aj tvojej rodine. Dám ti do prenájmu krásny luxusný byt a bude vám dobre. Ďurko na to:

ale pán bankár, čo by som ja s mojou rodinou u vás robil? Ako budeme platiť nájomné za ten luxusný byt?

Ja som len stavbár, moja dcéra je zdravotná sestra, robí ľudové maľby a spieva ľudové piesne. Môjho syna

som naučil tiež stavbárske remeslo a manželka je obyčajná matka rodiny. Bankár s nežným dobráckym

výrazom na tvári rečie: Ďurko, ja Vám všetkým zabezpečím kurz rekvalifikácie! Teba dám na rekvalifikačný

kurz komorníka. Budeš leštiť v mojom paláci zlaté lustre a zlaté nočníky. Už nebudeš v zime mrznúť po

stavbách, budeš pracovať stále pekne v teplúčku. Aj keď niekedy budeš musieť voňať moje oné, ale veď

vieš, ako sa to l'udovo hovorí - v smrade, ale v teplúčku. Tvoju manželku zas dám na kurz francúzskej

kuchyne, aby mohla variť naše obľúbené špeciality. Tvoju dcéru pošlem na kurz modeliek a pózovania pre

časopisy. Alebo na kurz erotickej masáže - po tom je teraz dopyt a zárobok je veľmi slušný. Z tvojho syna

urobím moju pravú ruku. Dám ho na kurz ozbrojenej ochranky. Ozbrojím ho a bude chodiť so mnou po

obciach vymáhať úroky. Vieš, Ďurko, nie každý je taký dobrý chlap ako si ty. V niektorých obciach ohrozujú

môj život a volajú ma upír - vyciciavač krvi. Ďuro rozmýšl'a. Nepáči sa mu, že bude musieť voňať bankárove

oné. Ale keď si pomyslí na syna, ako bude bankárovou pravou rukou a nebude musieť mrznúť v zime po

stavbách ako on, zajasá. Dobre, idem povedať manželke nech sa už aj balí z nášho domu a ideme k vám,

pán bankár.

Financie obce: 10 občanov si požičia 1000 korún (každý po 100 Sk) s desaťročnou splatnosťou a 10 percentným úrokom.

Zostatok dlhu ozajstný zostatok pokles obeživa

na výpočet úroku 10%-ný úrok amortizácia peňazí v obci v %

Koniec r. 1 - 1000 100 + 100 - 1000 = 800 -20%

Koniec r. 2 900 90 + 100 - 800 = 610 -39%

Koniec r. 3 Ďuro skrachoval - jeho nesplatený zostatok 80 korún zostáva v ekonomike obce,

preto 720 72 + 90 - 610 = 448 -55,2%

Koniec r. 4 630 63 + 90 - 448 = 296 -70,4%

Koniec r. 5 540 54 + 90 - 296 = 152 -84,8%

Koniec r. 6 450 45 + 90 - 152 = 17 -98,3%

Koniec r. 7 360 36 + 90 - 17 =

Koniec r. 8 270 27 + 90 Celá obec je daná bankárom

Koniec r. 9 180 18 + 90 do konkurzu, a tak bankár

Koniec r.10 90 9 + 90 získa vlastníctvo celej obce...

Takže na konci ROKU 3 si bankár odnáša z obce 162 korún namiesto 180 k. (100 k. amortizácia a 80 k.

úrok), lebo Ďuro skrachoval. Jeho podiel bankár nevzal, ale ostal v ekonomike obce. Teda do ROKU 4 má

obec 448 korún obeživa.

ROK 4: Počet dlžníkov v obci je 9. V ekonomike obce je teraz 448 korún, čo znamená, že obeživo obce sa za

3 roky znížilo o 55,2 %. Zákonito vzniknú v obci hádky, bitky a všelijaké rozbroje. Jeden obviňuje druhého:

ten je lakomý, iný je bezočivý, lebo ponúka nízku cenu za jeho výrobky. Ďalší zas je zlodej, lebo pýta vel'a

peňazí za svoju prácu a "ľudia nemajú peniaze". Iný vraví, že ľudia sú leniví a nikomu sa nechce robiť. Hneď

3

na to krčí ďalší: Kto je lenivý? Čo mám vyrábať, keď mi to nikto nemôže zaplatiť?... A tak neustále dookola.

Napokon sa dajú dokopy a uvažujú: Keď to takto pôjde ďalej, všetci skrachujeme ako Ďuro. Darmo, musíme

si od bankára požičať ďalšie peniaze. Príde delegácia z obce s prosbou k bankárovi. On im však povie: a čo,

vyzerám, že som spadol na hlavu? Moja matka nemala sprostých synov. Ešte ste mi nesplatili jednu pôžičku

a už chcete ďalšiu? Pozrite sa, ja k vám budem férový. Keď mi splatíte, čo mi dlhujete, ja vám tu pred

svedkami dávam čestný sľub, že vám poskytnem ďalšiu pôžičku, ale dovtedy, moji milí, nedám nič. Ja tu

mám bankový biznis a nie dobročinnú organizáciu na podporu bitkárov, lakomcov a bezočivých lenivcov.

Počul som, čo sa deje vo vašej obci zo stanice Slobodná Európa, aj som čítal v New York Times.

Príde koniec ROKU 4 a bankár si odnáša z ekonomiky obce ďalších 153 korún. V obci ostáva 296 korún

(úbytok je 70,4 % od ROKU 1).

ROK 5: Amortizácia a úrok vyberá z hospodárstva obce 144 korún, ponechávajúc 152 korún. (Pokles obeživa

o 84,8 % od roku 1.)

ROK 6: Bankár žiada na dlhovú službu 135 korún. V ekonomike obce je však len 152 korún. Po zaplatení

ostáva 17 korún.

ROK 7: V obci teda ostalo iba 17 korún. Bankár dá celú obec do konkurzu - z vlastníkov sa stanú

podnájomníci, zo zamestnávateľov zamestnanci. Bankár všetko riadi a kontroluje vo svoj prospech.

Toto je model kasínového efektu úrokového finančníctva v ekonomike danej obce. 

Přidat komentář

Pokud chcete přidat komentář, zadejte jej do formuláře níže. Nejsou povoleny žádné formátovací značky.

Enter the word
Navigace
Přihlášení


Nepamatujete si své heslo?
« prosinec 2017 »
prosinec
PoÚtStČtSoNe
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031